Čo je vlastne hrubá stavba?

 

Na začiatok je dobré urobiť si jasno v pojmoch. Dôležité je pritom vedieť, že to, čo hrubá stavba obsahuje, nie je úplne striktne dané. V zásade ide o to, že proces výstavby domu sa dá rozdeliť na dve logické fázy. Tá prvá zahŕňa „hrubé“ stavebné práce – od výkopov cez základy, nosné steny, priečky a stropy až po zastrešenie, v druhej fáze nasledujú dokončovacie práce, ako je realizácia vnútorných rozvodov či povrchové úpravy. Toto rozdelenie má význam z niekoľkých dôvodov – napríklad z hľadiska časového plánovania výstavby, ku ktorému sa ešte dostaneme.

 

Ďalší dôvod je organizačný. Pomerne častým postupom pri stavbe domu je napríklad realizácia hrubej stavby na kľúč, zvyšok zvládne stavebník čiastočne svojpomocou, na časť si najme kvalifikovaných remeselníkov. Vyhne sa tak prípadným komplikáciám, ktoré by mohlo spôsobiť neodborné vyhotovenie hrubej stavby, a zároveň môže ušetriť vďaka čiastočnej svojpomoci.

 

Faktom však je, že pod pojem hrubá stavba nie vždy patria rovnaké prvky či práce. Napríklad zateplenie alebo schodisko sem môžu, ale nemusia byť zahrnuté – to záleží na konkrétnej situácii a realizačnej firme. Najväčší rozdiel je medzi murovanými a montovanými domami a vyplýva z rozdielnych technológií výstavby.

Napríklad pri drevostavbách sa za súčasť hrubej stavby obvykle nepovažuje spodná stavba, t. j. základy vrátane horizontálnych rozvodov a hydroizolácie. Na prvý pohľad to možno znie čudne, pretože bez základov sa hrubá stavba vlastne nedá postaviť, no z pohľadu technológie montovaných stavieb je v tom celkom jasná logika.

 

Drevostavby sa montujú (obvykle z hotových sendvičových panelov) na už hotovú betónovú základovú dosku, ktorú realizuje iná firma (tú môže zabezpečiť stavebník vo vlastnej réžii alebo dodávateľ domu). Pri montovaných domoch bývajú tiež, na rozdiel od murovaných, súčasťou hrubej stavby napríklad vnútorné rozvody a finálne povrchové úpravy stien v interiéri (tie sú zvyčajne súčasťou sendvičových panelov), ako aj fasáda vrátane zateplenia. Popri všetkých spomenutých odlišnostiach však existujú prvky, ktoré hrubá stavba obsahuje vždy – patria sem obvodové aj vnútorné nosné steny, priečky, stropy, strešná konštrukcia vrátane krytiny, a ak je súčasťou projektu, tak aj komín.

 

A prečo je dobré o týchto odlišnostiach vedieť? Ak chcete realizáciu hrubej stavby zadať stavebnej firme, mali by ste sa dohodnúť na presnom rozsahu prác. Rovnako by ste mali postupovať aj pri porovnávaní cien pri výbere dodávateľa. Optimálne je nechať si vyhotoviť cenovú ponuku na základe tzv. výkazu výmer (alebo aj „slepého rozpočtu“), ktorý obsahuje všetky položky so stanovenými množstvami. Takto získate od každej firmy rozpočet na rovnaké práce v rovnakom rozsahu, teda detailné cenové ponuky, ktoré môžete zodpovedne porovnať. Navyše budete mať prehľad o tom, koľko za čo platíte.

 

 

Koľko asi stojí hrubá stavba?

 

A tým sa dostávame k ďalšej otázke – koľko vás bude hrubá stavba stáť. Odpoveď na ňu zaujíma asi každého, kto plánuje stavať, no odhad sumy nie je vôbec jednoduchý. Ovplyvňuje ju totiž množstvo faktorov – od veľkosti či zložitosti domu cez členitosť terénu a spôsob založenia, počet podlaží a konštrukciu strechy až po spôsob výstavby (zaváži napríklad, či bude hrubá stavba zhotovená na kľúč stavebnou firmou alebo svojpomocne, prípadne niečo medzi tým).

Nejaké cenové odhady vám predsa len ponúkame, berte ich však naozaj len ako orientačné. Ako nám povedal Ing. Marko, hrubá stavba drevodomu Atrium s difúzne otvorenou konštrukciou a plochou 120 m² stojí okolo 80 000 €, čo je asi 60 % rovnakého domu realizovaného kompletne na kľúč, teda v ponuke firmy zaradeného v kategórii all inclusive. Pri murovaných domoch býva tento pomer opačný – za hrubú stavbu zaplatíte približne 30 až 40 % z celkovej ceny domu. Rozdielny pomer nákladov je spôsobený najmä tým, že hrubá stavba zahŕňa pri murovaných a montovaných domoch odlišný rozsah prvkov a prác.

 

Pokiaľ ide o cenu murovacieho materiálu, ten tvorí rádovo 10 až 15 % z celkovej ceny stavby – bez ohľadu na to, či si vyberiete tehly alebo pórobetón. V tomto smere však nie je problém získať presnú sumu – napríklad spoločnosť Xella ponúka zákazníkom bezplatný servis vo forme podrobného rozpisu materiálov aj s cenami a podobné služby poskytujú viacerí výrobcovia. No a pre predstavu opäť konkrétnejšie sumy, tentoraz od firmy Heluz: „Za tehly vo veľmi dobrom tepelnoizolačnom štandarde na menší rodinný dom zaplatíte o niečo viac než 4 000 €, ak si na väčší dom vyberiete najdrahšie tehly HELUZ FAMILY 2in1, vyjdú vás približne 10 000 €. To je porovnateľné napríklad s vybavením kuchyne či väčšej kúpeľne. Tieto investície sa pritom zvyknú počas životnosti domu aj niekoľkokrát opakovať, hrubá stavba však ostáva a meniť sa nedá,“ upozorňuje Jiří Weis.

 

Radí Ing. Gabriel Szöllösi zo spoločnosti Wienerberger: 

Dobrou správou pre budúcich stavebníkov je, že v súvislosti s povinnosťou stavať od 1. 1. 2021 domy v energetickej triede A0 nemusí byť cena hrubej stavby vyššia. Pre obvodové konštrukcie takmer nulových domov totiž ostávajú v platnosti rovnaké požiadavky na tepelnoizolačné parametre ako doteraz.

Aby sme mohli ponúknuť aspoň orientačnú odpoveď na to, koľko vás bude hrubá stavba domu stáť, v spolupráci so spoločnosťou Wienerberger sme definovali dom trochu presnejšie. Povedzme, že ide o nepodpivničenú murovanú stavbu z tehál s úžitkovou plochou cca 110 – 120 m² v dvoch alternatívach: jednopodlažný bungalov a dvojpodlažný dom s obytným podkrovím. Oba typy majú jednovrstvové obvodové steny spĺňajúce normové požiadavky na tepelnoizolačné parametre (napr. U = 0,19 W/m².K) a masívny montovaný keramický strop. Pojem hrubá stavba bude zahŕňať aj šikmú strechu zo skladanej krytiny.

 

 

Ako ušetriť pri hrubej stavbe?

 

Začnime tým, na čom by ste rozhodne šetriť nemali, a to je kvalita konštrukčných materiálov. Tie sa totiž na dome nedajú vymeniť. Ide pritom o investíciu nie na celý život, ale na viac generácií. „Navyše vyššia cena za kvalitný materiál, z ktorého sa dá postaviť energeticky úspornejší dom, sa vám počas jeho životnosti niekoľkonásobne vráti vo forme ušetrených nákladov na vykurovanie či chladenie,“ upozorňuje Ing. Weis.

 

Aj pri hrubej stavbe sa však ušetriť dá. Respektíve skôr zbytočne nepreplatiť. V tomto smere sa pritom odborníci zhodujú, že kľúčová je dobrá príprava, ktorej dôležitou súčasťou je kvalitný projekt. „Ušetriť sa dá napríklad aj tým, že dom bude mať kompaktný tvar bez zbytočných výstupkov a samoúčelných výklenkov. Ich realizácia je totiž spojená s množstvom detailov, ktoré sú náročné na materiál a čas. Členitý tvar domu je okrem toho nepriaznivý aj z hľadiska energetických strát a spotreby energie na vykurovanie. Každý nadbytočný roh a kút navyše predstavuje aj tepelný most, ktorý treba eliminovať,“ vysvetľuje Gabriel Szöllösi. 

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa v súvislosti s cenou stavby hovorí o potrebe kvalitného projektu, je typický „slovenský šport“ – snaha na projekte ušetriť. A ako upozorňuje Ing. Szöllösi, práve to často vedie k dodatočným nákladom počas realizácie a užívania stavby. „Dnes sa často stretávame s tým, že investori stavajú len na základe projektovej dokumentácie, ktorá slúžila na vydanie stavebného povolenia. Chcú ušetriť na realizačnom projekte, no výsledkom je to, že sa na stavbe často improvizuje a následne dochádza k chybám. Ich náprava potom znamená dodatočné náklady,“ dodávajú pracovníci technickej podpory spoločnosti Leier. Podľa nich sa na stavbe najviac ušetrí tým, že sa nerobia zbytočné chyby a neplytvá sa tak časom a stavebným materiálom. Odporúčajú preto investovať do kvalitnej realizačnej projektovej dokumentácie, ktorej sa bude realizačná firma držať, a skôr než na snahu ušetriť sa zamerať na stráženie si nákladov a dodržiavanie rozpočtu a termínov. Pretože aj na stavbe platí, že čas sú peniaze. V tomto kontexte treba spomenúť aj ďalšiu možnosť finančnej úspory – využitie vlastnej práce. Tu je však dôležité uvedomiť si, že tento spôsob šetrenia nie je vhodný pre každého a bude pre vás znamenať vynaloženie väčšieho množstva energie aj dlhšieho času.